Každý turista má svoje obľúbené miesto a aj keď je Slovensko krásne celé, pre nás je srdcovka Banská Štiavnica a jej povesťami opradené okolie. Štiavnické vrchy ponúkajú mnoho možností na turistiku a najvyhľadávanejší vrch je Sitno, z ktorého sa vám naskytnú krásne výhľady, keďže je zároveň aj najvyšším vrcholom tohto sopečného pohoria s nadmorskou výškou 1 009 m.n.m.
My sme už na Sitne boli asi v každom ročnom období, niekoľko krát cez deň a raz sme sa vybrali aj na nočný výstup za splnu mesiaca.
Jedného krásneho dňa nám napadlo, že by bolo super ísť tam aj prespať pod širákom. Bez stanu, bez prístrešku, iba tak, ako by to v ďalekej „Emérike“ nazvali – dať to na cowboya alebo Bushcraft. A tak sme zbalili do batohov len nejaké jedlo, vodu, karimatku a spacák.
Na Sitno sa viete dostať z rôznych strán s rôznou náročnosťou trasy. My sme si vybrali tú najkratšiu cestu, a to so začiatkom od Počúvadlianskeho jazera. Viete pri ňom za poplatok zaparkovať auto, alebo sem chodí aj autobus. Držte sa zelenej turistickej značky a smerujte cez parkovisko popri chatkách a ste v lese, už nemáte kam zablúdiť. Každý, čo i len začínajúci turista, zvládne prvotné stúpanie bez problémov. Nie je sa predsa kam ponáhľať. Asi po polhodinke vychádzkovým tempom si môžete doplniť zásoby vody zo studničky a tiež sa tu dá posedieť.
Od studničky vás čaká už len mierne stúpanie k Tatárskej lúke. Z nej uvidíte skalnaté bralo – cieľ je na dosah. Už stačí len prejsť lúkou a vystúpať niekoľko desiatok schodov. Áno, dobre čítate, táto časť výstupu je veľmi pohodlná.
Po zdolaní tejto prekážky vás priam magneticky pritiahne skalná plošina, z ktorej vás očarí úchvatný výhľad. A hlavne je to perfektný spot na fotky. No nezabúdajte na opatrnosť, aby sa vám z výšky nezatočila hlava.
Keď sa pokocháte krajinou, ktorá sa vám bude rozprestierať pod nohami, pokračujte ďalej po chodníku a nezabudnite si cvaknúť pre Sitno typickú a ikonickú drevenú stavbu – bufet, v ktorom je expozícia o faune a flóre okolia. Takisto sa tu dajú zakúpiť suveníry a môžete si do denníčka dať turistickú pečiatku. Poniže tohto bufetu je veľmi známa, zrekonštruovaná chata A. Kmeťa. Tá už ponúka aj varené jedlo a možnosť prespania.
Ale keďže my sme poriadni zálesáci, ustlali sme si naše karimatky kus od nej, pod stromom. Samozrejme, že oheň sme nezakladali, na to sme boli upozornení a rešpektovali sme to, ale ani sme to nemali v pláne.
Do západu slnka nám stále ostával ešte nejaký čas a keďže Sitno je známe aj zrúcaninou hradu, zašli sme pozrieť aj tam. Nachádza sa asi 10-15 minút chôdze od vrcholu, popri vysielači a po asfaltke dole – smer Ilija.
Cestou po celej trase natrafíte aj na niekoľko náučných tabúľ. Inak, poznáte tú známu povesť o Sitnianskych rytieroch? Vraj sú ukrytí v hlbinách Sitna a keď bude na Slovensku najhoršie, prídu a ochránia nás.
Po preskúmaní zrúcaniny hradiska je už len na vás, či sa pre zostup rozhodnete pokračovať ďalej do Ilije, alebo sa vrátite naspäť tou istou cestou, ako ste prišli. Keďže my sme chceli čo najlepší výhľad na západ slnka, vrátili sme sa späť na skalnú vyhliadku. A tam sme si podvečer pozreli to najkrajšie predstavenie...
